Môj vankúš je mäkký tak akurát. Môže sa natiahnuť a sploštiť, vtedy vyzerá ako torta bez sviečok alebo žuvačka prilepená na lavici. Môžem ho vymiesiť a utľapkať do hrboľatej guče, vtedy vyzerá ako všetko to, čo som už spomínal. Je veľmi flexibilný. Nepodobá sa na kamenný vankúš z Mezopotámie. Nepotrebujem, aby ma chránil pred hmyzom, ktorý by sa mohol zatúlať do mojich vlasov, úst, nosa a uší. Je iný ako stredoveký vankúš. Môžem si naň ľahnúť a nemusím sa považovať za slabocha. Nie je to ani vankúš, ktorý chce vymazať moje spomienky, nádeje a čo najskôr ma vyprevadiť na ďalšiu zmenu. Asi najbližšie má k bedrovému kĺbu alebo stehnu, latinsky coxa, ktoré sú niekde na počiatku jeh
